Dobré meno

Uvaha Zvonko Valentini na zaklade Kazateľ 7-8 Kniha Kazatela je možno jedna z najdepresivnejšich knih Starej Zmluvy. Pisal ju Šalamun už ked mal dost rokov a hovoria teologovia že to ako by bola kniha v ktorej pišuc všetki mudrosti robil pokanie nad svojim životom. Ale na chvilu sa pozrime na prvih 7 veršikov tejto siedmej kapitoli. Každi veršik ma porovnanie pomedzi dobrim a zlim, spravnim a nespravnim, mudrim a blaznovstvom. Na uzaver tohoto odielu Šalamun hovori tekst v uvodnej časti. Ked prechadzame životom stavaju sa nam mnohe veci. Niektore deje sa stanu bez toho aby sme mali na nich vpliv ale najvetšia čast toho čo sa nam v živote stava je rezultatom mojho a tvojho rozhodnutia. Naše tozhodnutia a jednania vplivaju na „naše meno“. Toto slovko v prvom veršiku neznamena že mame pekne zvučiace meno, alebo snad svetozname meno ale jedna sa o našom charakteri. Sovjim spravanim a jednanim si bud budujem alebo rušim svoje „meno“. Ludia ma poznaju po dobrote, po laske, pokoji…..alebo po niečom celkom opačnom. Jedna krestanska piesen v refrene hovori: „…na konci života nesieme koruny…“ Peter vo svojom liste pripomina veriacich a hovori: „ …pametajte na svojich vodcov a na ich koniec…“ zase ešte jedna krestanska piesen hovori: „…nech nas ty čo pridu po nas najdu vernich…“ Drahi moji, nech dni ktore su pred nami budu dni v ktorich prehodnotime naše plany, rozhodnutia, ciele,…Každa jedna z tichto veci bude mat dopad na večnost do odriadenej miere. Nedovolme aby naše zle rozhodnutia pokazili naše „dobre meno“ ale bojujme ako Pavel ktori na konci svojho života mohol poviedat : „dobri boj som bojoval, beh som dokonal a vieru zachoval…“ Jeho koniec bol dobri, ovela lepši ako počiatok jeho života. Nech je tak aj u nas.