Si ako tichý prameň, čo v hĺbke lesa vyviera,
si moja istota, keď sa svet vo mne zahmlieva.
Moje city sú k tebe ako v lete tráva,
keď tvoja dlaň na mojom líci zaspáva.
Sme ako dva kmene, čo jeden v druhý vrástli,
v búrkach sme tie správne slová vždy našli.
Si moja kotva, môj breh aj môj pevný bod,
s tebou je sladký aj ten najtrpkejší plod.
Láska je rieka, čo sa cez kamene dravo valí,
stojíme pri sebe, pevne ako tatranské skaly.
Tvoj dych je vietor, čo mi v krídlach ticho spieva,
si svetlo slnka, čo sa mi každé ráno do žíl vlieva.
Si ako čistý sneh, čo prikryl moje staré hriechy,
dala si môjmu dňu tisíc nových farieb a more útechy.
Tvoj hlas je ozvena, čo v skalách srdca stále bdie,
si ako koruna stromu, čo nado mnou ticho zreje.
Aj keby prišiel mráz a lúky v noci spálil,
ja by som kvôli tebe aj ten najvyšší štít zvalil.
Si hlboká ako oceán, v ktorom sa rád strácam,
k tvojim brehom sa aj v najväčšej búrke vraciam.
Láska je rieka, čo sa cez kamene dravo valí,
stojíme pri sebe, pevne ako tatranské skaly.
Tvoj dych je vietor, čo mi v krídlach ticho spieva,
si svetlo slnka, čo sa mi každé ráno do žíl vlieva.
Si moja príroda... môj pokoj... môj svet.
Krajšej krajiny na mape srdca niet.
#aimusic #slovakmusic #orchesterra
